Carl Gustav Jung bol švajčiarsky psychológ a psychiater, zakladateľ analytického prístupu. Bol to on, kto nás všetkých rozdelil na "introvertov" a "extrovertov". Zaviedol tiež pojmy archetyp a kolektívne nevedomie.
Jungova teória je osobitá a často ťažko pochopiteľná. Niekedy však stačí pár viet, aby ste počuli to, čo práve teraz potrebujete. Preto sme vo forme citátov a malých úryvkov zozbierali najdôležitejšie myšlienky otca analytickej psychológie.
Odporúčame začať stručným životopisom Carla Gustava Junga. Veď slová a myšlienky človeka sa stanú jasnejšími, ak vieme, ako k nim dospel.
Ťahy zo životopisu
Carl Gustav Jung sa narodil v roku 1875 v meste Keswil (Švajčiarsko). Od detstva bol zahľadený do seba a usiloval sa o poznanie. Rád bol sám, rozjímal a sníval. Dnes by sa (s ľahkou rukou samotného Junga) o takomto dieťati povedalo - jasný introvert.
Chlapec veľa čítal, zaujímal sa najmä o filozofiu a náboženstvo. Po skončení školy nastúpil na lekársku fakultu Bazilejskej univerzity. Po ukončení štúdia v roku 1900 (špecializácia psychiatria) začal Jung pracovať ako asistent v nemocnici pre duševne chorých v Zürichu.
Carl Gustav Jung
Na mladého psychiatra zapôsobili práce Sigmunda Freuda a čoskoro si s ním začal dopisovať. V roku 1907 sa uskutočnilo ich osobné stretnutie. Bol to začiatok priateľstva a spolupráce.
Freudovým nástupcom sa stal Carl Gustav Jung. V roku 1910 bol zvolený za predsedu Medzinárodnej psychoanalytickej asociácie. Spolupráca sa však, žiaľ, čoskoro skončila. Medzi Jungom a Freudom sa začali objavovať nezhody, ktoré viedli k rozchodu. Stalo sa tak v roku 1913.
Nasledujúce obdobie bolo v Jungovom živote ťažké. Štyri roky trpel duševnou krízou. Kvôli svojej chorobe dokonca odmietol prednášať na univerzite v Zürichu. Až na konci prvej svetovej vojny sa Jung dokázal dostať z krízy a začal formulovať svoj vlastný prístup k štúdiu osobnosti.
Jungove myšlienky a teória
Carl Gustav Jung skúmal vplyv dynamických nevedomých pohnútok na ľudské správanie. Podstatou tejto teórie je, že ľudia sa vo svojom konaní riadia intropsychickými silami a predstavami.
Je to to isté kolektívne nevedomie, ktoré siaha do hlbín histórie a obsahuje duchovný materiál. Vysvetľuje, prečo sa človek usiluje o sebavyjadrenie a fyzickú dokonalosť.
Osobnosť sa podľa neho skladá z troch častí.
- Ego - všetko, čo nás tvorí: myšlienky, pocity, spomienky, pocity.
- Stránkaosobné podvedomie - potlačené traumatické spomienky. Pochádzajú nielen z vlastnej, ale aj z dedičnej skúsenosti.
- Stránkakolektívne nevedomie je najhlbšia vrstva, ktorá obsahuje celé duchovné dedičstvo ľudstva. Tvoria ju archetypy, ktoré sú príčinou zvláštneho vnímania a reakcií jednotlivca.
Áno, bol to Jung, kto zaviedol pojmy "kolektívne nevedomie" a "archetypy". Vymyslel aj teóriu introverzie a extroverzie. Podľa Junga vysvetľuje ľudské postoje.
Zjednodušene povedané, extrovert je zameraný na vonkajší svet a introvert na vnútro. Zvyčajne koexistujú, ale jedna vlastnosť sa stáva vedúcou. Ľudské správanie je v podstate kombináciou introverzie a extroverzie.
Cieľom nášho života je podľa Junga úplná realizácia seba samého. Tento proces nazval "individualizácia". Človek musí nájsť svoje pravé ja odstránením vnútorných rozporov, aby uvoľnil energiu na sebazdokonaľovanie. Žiaľ, toto nie je pre mnohých ľudí dostupné. Tomu veril aj samotný Jung. Za hlavné prekážky na tejto ceste považoval nedostatok vedomostí a voľného času.
Aby ste lepšie pochopili Jungove myšlienky, doplnili si vedomosti a ušetrili čas, pozrite si výber jeho krátkych výrokov.
Jungove citáty o všetkom
Tvoje oko sa vyjasní až vtedy, keď sa dokážeš pozrieť do vlastnej duše.
Všetko, čo nás na druhých rozčuľuje, môže viesť k pochopeniu nás samých.
Kto sa pozerá navonok, vidí len sny, kto sa pozerá do svojho vnútra, prebudí sa.
Môžeme si myslieť, že máme nad sebou úplnú kontrolu. Priateľ nám však môže ľahko povedať o nás veci, o ktorých nemáme ani potuchy.
Najťažším bremenom, ktoré padá na plecia dieťaťa, je neprežitý život jeho rodičov.
Nezadržujte toho, kto vás opúšťa. Inak ten, kto k vám prichádza, nepríde k vám.
Položiť správnu otázku je polovica riešenia problému.
Nemôžeme nič zmeniť, kým to neprijmeme. Odsudzovanie neoslobodzuje, ale utláča.
Privilégiom života je stať sa tým, kým skutočne ste.
Ste tým, čo robíte, nie tým, čo hovoríte, že budete robiť.
Osamelosť nie je spôsobená nedostatkom ľudí vo vašom okolí, ale neschopnosťou hovoriť s ľuďmi o tom, čo sa vám zdá podstatné, alebo neprijateľnosťou vašich názorov pre ostatných.
Všetko závisí od toho, ako sa na veci pozeráte, nie od toho, aké sú samy osebe.
Fanatizmus je nadmernou kompenzáciou pochybností.
Depresia je ako dáma v čiernom. Ak príde, nevyháňajte ju, ale pozvite ju k stolu ako hosťa a vypočujte si, čo chce povedať.
To, čomu sa brániš, pretrváva.
Nie som to, čo sa mi stalo, som to, čím som sa rozhodol stať.
Ak si neuvedomujeme, čo sa deje v našom vnútri, zvonku sa nám zdá, že je to osud.
Beda tým, ktorí žijú podľa príkladov! V nich nie je život. Ak žijete podľa príkladov, žijete životom toho príkladu, ale kto bude žiť váš život, ak nie vy sami? Tak ho žite sami.
Duša potrebuje tvoju hlúposť, nie tvoju múdrosť.
Život je márnosť len pre tých, ktorí sa naháňajú za márnosťou.
Neexistuje recept na život, ktorý by bol vhodný pre všetky prípady.
Privilégiom života je stať sa tým, kým skutočne ste.
Zistite, čoho sa najviac bojíte, a tam sa budete ďalej rozvíjať.
Vaše srdce pozná odpoveď.