Naše životy sú plné rôznych vôní. Mnohí ľudia si všímajú, ako sa ich stav mení v závislosti od vôní v ich okolí. V skutočnosti si aj ľudia s nie príliš citlivým čuchom všimnú, ako im ťažký parfum alebo vôňa farby môžu spôsobiť závrat. Prečo sa to deje a ako presne vône ovplyvňujú pohodu človeka, skúma veda aromakológia.
Veda o vôňach
Aromakológia je pomerne mladá veda: vedci začali skúmať vplyv vôní na emocionálny a fyzický stav človeka až v 80. rokoch 20. storočia. Vedecké zdôvodnenie tohto procesu získali v roku 2004, keď americkí biológovia Linda Buck a Richard Axel odhalili mechanizmus rozpoznávania vôní človekom. Okrem toho neurobiológovia dokázali, že vnímanie vôní priamo súvisí s prežívanými emóciami.
Odvtedy sa kozmetický priemysel začal zaujímať o aromakológiu, pretože funkčný prístup pri výbere vôní môže zvýšiť účinok výrobkov.
Prečo niektoré pachy ovplyvňujú ľudské zdravie?
Éterické oleje sa používali už pred naším letopočtom: pálili sa na dezinfekciu miestnosti, pridávali sa do roztokov na balzamovanie. V aromaterapii sa však neuvádzajú konkrétne opisy pôsobenia aromatických olejov, navyše nie sú založené na vedeckom výskume. Predpokladá sa napríklad, že levanduľový olej má relaxačný účinok. Zatiaľ čo účinky borievkového oleja môžu byť rôzne, od upokojujúcich až po stimulujúce mozgovú činnosť.
Jedna z vedeckých teórií o tom, ako rôzne vône ovplyvňujú ľudský organizmus, hovorí, že molekuly látky sa dostávajú do krvného obehu cez sliznicu v nose a potom sa šíria do celého tela. Dokazujú to pokusy na zvieratách: v rámci experimentu sa v krvi hlodavcov našli molekuly vdýchnutých olejov.
Vedci z Južnej Kórey uskutočnili experiment s levanduľovým olejom. Po jeho aplikácii na pokožku mierne klesol horný krvný tlak pokusných osôb. Okrem toho olej prispel k normalizácii hladiny cholesterolu.
Ruskí vedci v rámci projektu "Vplyv pachového prostredia na fyziologický stav a kognitívne procesy človeka" dokázali, že levanduľový a mätový pach zlepšuje pamäť u školákov vo veku 10-11 rokov. Okrem toho vedci z Hongkonskej univerzity tiež zistili, že aromaterapia pomáha zvládnuť depresiu.
Predpokladá sa tiež, že mnohé vône dokážu uspokojiť hlad. To znamená, že tento pocit jednoducho tlmia. Patria k nim vône ruže, vanilky, grapefruitu a mäty piepornej.
Ako sa využívajú výsledky výskumu?
Výskum v oblasti aromakológie je najžiadanejší v kozmetickom priemysle. Niektoré spoločnosti napríklad vykonávajú experimenty v tejto oblasti na vlastnú päsť. Koncepcia spočíva v posilnení účinku kozmetiky pomocou správnych vôní.
V roku 2010 uskutočnila parfumérska spoločnosť Firmenich spolu so Ženevskou univerzitou výskum vplyvu vôní na telo. Na základe získaných údajov boli vytvorené vône pre krémy a pleťové vody spoločnosti. Tak sa objavili výrobky s bylinnými, drevitými vôňami s upokojujúcim účinkom.
Hoci už bolo publikovaných mnoho štúdií na túto tému, objavy v oblasti aromakológie sú len na začiatku. Vedci napríklad ešte s istotou nezistili, ako presne by mali vône aromatických olejov prenikať do ľudského tela, aby dosiahli čo najväčší účinok.