Prečo sa u športovcov menej často vyskytujú duševné poruchy?

Prečo sa u športovcov menej často vyskytujú poruchy duševného zdravia?

Športovci majú menšiu pravdepodobnosť, že budú mať problémy s duševným zdravím

Športovci pociťujú úzkosť 60% menej často ako ľudia so sedavým spôsobom života.

Ako aktívny životný štýl ovplyvňuje duševné zdravie? Majú športovci menšiu pravdepodobnosť psychických problémov?

Poďme sa o tom presvedčiť spolu s trénerom, kandidátom lekárskych vied.

Na celom svete žije približne 10% ľudí s úzkostnými poruchami. Vedci to pripisujú zlému fyzickému vývoju. Tvrdia, že tí, ktorí vedú zdravý životný štýl, majú oveľa lepšie duševné zdravie. Tu je dôvod.

Alexander Elkonin

PhD., zakladateľ a tréner klubu ERA

Pravidelné cvičenie zlepšuje duševné zdravie.

Počas pozorovania si však vedci všimli jednu zvláštnosť: rýchli lyžiari trpeli úzkostnými poruchami častejšie ako tí, ktorí obsadili druhú polovicu cieľového protokolu. U mužov však takáto závislosť pozorovaná nebola. S najväčšou pravdepodobnosťou je to spôsobené tým, že lyžiarky súťažili a obávali sa o svoje výsledky. Je však dosť možné, že práve preto bežia rýchlo - kvôli vzrušeniu z výsledku.

V ďalšej štúdii sa vedci zamerali na výskyt vaskulárnej demencie (demencia spôsobená aterosklerotickými zmenami v mozgových cievach) u účastníkov Vasaloppet. Ako sa ukázalo, prejavy demencie sa medzi nimi takmer nevyskytli. Navyše tí lyžiari, ktorí sa dostali do cieľa rýchlejšie, ako bol priemer, mali dokonca nižšie riziko demencie.

Alexander: Adaptačné zmeny, ku ktorým dochádza v tele počas vytrvalostného tréningu, zrejme chránia mozgové cievy pred aterosklerózou. A to je príčinou vaskulárnej demencie. To znamená, že vytrvalostné športy prinášajú nielen potešenie, ale chránia aj pred demenciou, ktorá dostihuje ľudí v zrelom a vyššom veku. Neplatí to však pre všetky ochorenia. Napríklad Alzheimerova choroba, druhá najčastejšia príčina demencie, môže dostihnúť každého. Mechanizmy vzniku tejto choroby totiž nesúvisia so zmenami v mozgových cievach a tréning ich neovplyvňuje.

Alexander: Profesionálni športovci sú náchylnejší na depresie, a preto často vyhľadávajú pomoc športového psychológa. Ak však cvičíte pre radosť, samotné cvičenie pomôže vášmu mozgu a psychike. Platí to najmä pre aktivity zahŕňajúce dlhodobé zrýchlené dýchanie, ktoré aktívne okysličuje organizmus.

Páči sa vám tento príspevok? Zdieľajte ho so svojimi priateľmi:
SportFitly - šport, fitnes a zdravie
Pridať komentár

;-) :| :x :twisted: :smile: :shock: :smutné: :roll: :razz: :oops: :o :mrgreen: :lol: :idea: :grin: :evil: :cry: :cool: :arrow: :???: :?: :!:

sk_SKSlovak